Pred pár rokmi som ocitla v Berlíne na jednom kino-festivale, kde sme mali  za úlohu,

Pred pár rokmi som ocitla v Berlíne na jednom kino-festivale, kde sme mali za úlohu natočiť za dva dni  krátkometrážny film.  Keď som tam v prvý deň kráčala pred kaviarňou Moskva, uvidela pamätníky padlých vojakov (ktoré na rozdiel od nás na Slovensku nezbúrali), akoby sa mi vrátil čas dozadu.  Vybavili sa mi spomienky na to malé dievčatko s pionierskou šatkou okolo krku... O dva dni sme premietali čerstvučký film o malej Tatanji, ktorá  po intenzívnej výchove na bájkach o Leninovi natolko naivne detsky verí komunistickej propagande, že jej teengerskym idolom sa stane sám Lenin. O to väčší šok zažije, keď v deň revolúcie zistí, že pochádza z rodiny disidentov prenasledovaných ŠTB a konečne sa dozvie pravdu prečo nikdy nemohla spoznať svojho starého otca.

Film bol premietaný v Berlíne a dostal sa do selekcie filmových festivalov Clermont-Ferrand Courts, Prototype Video Paris,  Cinéma Perpetuum Mobile,  Film Festival de Minsk v Bielorusku.  

​

Ak si chcete pozriet film, kliknete tu.

​